|
Blížil sa pomaličky koniec roku a ja konečne som sa mohol začať hýbať( chodiť bez barle ). Konečne ! Dôvod je v tom mojom nešťastnom úraze zo začiatku roka ( vyvrtol som členok ale – parádne ) . I vtedy riekol som : „ Sezóna v prdeli , ale záver si užijem poriadne“.
Na túto rádoby oslavu, som si vybral v podstate posledne možný termín a poslednú veľkú udalosť na CB pásme a to Podzimní Éter 33 z 21 a 22. dňa jesenného mesiaca školského, v roku pána 2013. Keď bol termín známy , začali sa mi prípravy. Najprv som musel v práci prehodiť služby , potom nájsť aspoň jedného spolupáchateľa „dostatočne prašteného anténou „ čo by ma podporil v bivakovaní na kopci . Kopec som vybral jednoducho – osvedčené Petránky 850 m.n.m. Lokátor JN99IJ . Naveľa namálo som získal aj prísľub parťáka a to až dvoch : Peter Vlčince ,Yogi Olešná. Takže iste sme sa mali zúčastniť my traja Petre Vlčince , Yogi Olešná a samozrejme moja maličkosť Jožo Radar. Ostatný buď nemohli ( práca , zdrav, stav) alebo povedali možno uvidíme … Videli sme :)
Dohodli sme sa ,že spravíme spoločnú expedíciu zloženú z členov dvoch expedícií. Tak vznikla spojená expedícia Kysuca a Kopernikus. Pod týmto názvom som nás aj prihlásil do závodu a následne sme sa stali hrdými vlastníkmi volacieho znaku ES 12 .
Keďže som bol v švungu , navrhol som pre všetkých domasedov ,že spravíme zároveň aj gulášku. Ako som povedal tak som aj spravil. Telefónom , internetom , éterom som dal na vedomie že na PE33 roku 2013 spojené expedície budú podávať guláš a čapovať pivo.
Ako sa blížil termín závodu , dostal som ešte jeden praštený nápad a to že vyrobím stožiar na anténu . No a myšlienka skutkom sa stala . Pomoc poskytol Peter Vlčince u ktorého sme to moje monštrum dali dokopy. Je vyrobený z štvoruholníkových železných joklov ,čo sa zasúvajú do seba, podopretých štvornožkou a ukotvených dvoma sadami lán. Peter pomohol aj s celou výrobou a vyriešil mnohé technické detaily , na ktoré som akosi nemyslel. Vznikol stožiar o 9,5 m výške a úctihodnej váhe ( odhadom do 45 kg.) . Keďže Peter bol natoľko šikovný , že stožiar stihol dokončiť do závodu , rozhodli sme sa ho vyskúšať.
V prípravnom tempe stavba stožiara, nákup surovín na guláš., skladaním vybavenia na závod , šírenia dobrej zvesti , … mi vrásky začalo robiť počasie. Zo dňa na deň , sa horšilo a tej vody , čo sa hodí že vraj len na umývanie , pribúdalo. Následne sa cesta na kopec stávala zo dňa na deň nezjazdnejšia a problematickejšia. Po niekoľkých konzultáciach s Yogim Olešná . Yogi navrhol odskúšanú kótu nad Čadcou , kopec BRIAVA 820 m.n.m , lokátor JN99JJ . Po zvážení a získaní všetkých dostupných údajov z internetu , sme zmenili QTH na závod . Novým stanoviskom sa stala Briava 820m.n.m. , QTH JN99JJ . Po uverejnení zmeny na internete začalo všetko vypadať skvele . Dokonca prisľúbili domasedi že nás prídu pozrieť. („ Povedali že mu hráli „ ) I konečne nadišiel deň „D“ a ja som sa zastavil po Petra Vlčince v jeho domovskom QTH v Mojšovej Lúčke . Tu sme naložili stožiar, centrálu, , spacáky , drevo a mnoho iného „potrebného“ príslušenstva. Cestou v Čadci doplnili u čerpacej stanice LIDL , potrebné zásoby poživatín , ale hlavne tekutín .
Takto vyzbrojený sme sa dali mojím Bipčom ( PEUGEOT Bipper TeePee ) stúpať k hviezdnym výšinám. Síce som si cestu riadne naštudoval ale pánu GOOGLu nemôžete veriť . Trošku sme poblúdili a museli sme sa vracať na riadne cesty . Nakoniec sme sa dostali k hotelu Husárik nad Čadcou a odtiaľ to malo byť pár desiatok metrov šotolinovou cestou . Síce na začiatku to bola šotolina , postupne sa to zmenilo v riadne rozbitú cestu , hraničiacu s tankodromom. No ocitol som sa v situácií keď už nešlo cúvnuť a s poslednými zvyškami síl sa moje malé autíčko , za hlasného nespokojného vrčania dostalo hore k vysielačom. Tu sme síce ešte raz zapadli ale … Nakoniec sme uvideli našu túžobnú kótu a Yogim opísané vytúžené stanovisko. Bránu do škôlky a hneď za ňou , krásny prístrešok vhodný na naše nové QTH .
|
